Vráťme sa na úplný začiatok... Kedy a prečo sa vôbec zrodila myšlienka robiť internetové Dobré rádio? Máte Dobré noviny, ktoré majú celkom dobré čísla a podobné webové mediálne domy svoje pôsobenie rozširovali skôr smerom k akvizícii ďalších webov, či rozbiehaniu ďalších webových projektov. Rádio je predsa niečo iné, je to navyše tradičné médium a tie to majú teraz stále zložitejšie.
Ten nápad vznikol niekedy v roku 2018. Dobré noviny sme založili v roku 2012, už sme fungovali nejaké obdobie, keď sme si uvedomili, že máme množstvo zaujímavého obsahu a čísla nám ukazovali, veľa čitateľov v pracovnom čase. To môže byť ale komplikácia, keď vás zaujme 6-7 článkov, tak sa nevenujete práci, ale čítate, a to sa nepáči šéfom. Povedali sme si, že by mohlo byť zaujímavé, ak by tí naši čitatelia mohli obsah prijímať aj nejakou inou formou. Rozhodli sme sa preto, že obsah, ktorý tvoríme v Dobrých novinách prispôsobíme do zvukovej podoby. Napadlo nás z toho urobiť internetové rádio, ktoré si ľudia budú môcť popri práci zapnúť…
To znie síce logicky, no z druhej strany je rádio popri práci často len kulisou. Ak by nám tu hralo rádio a opýtate sa ma, čo tam hovorili pred troma minútami, tak neviem, jednoducho niečo.
To je úlohou moderátorov, aby si tú pozornosť získali. U nás to spustenie rádia bol taký experiment, že skúsime inú formu média a perspektívne, poviem to výhľadovo, chceli sme tam predávať aj mediálny priestor.
Prečo ste napríklad nešli do podcastov? Človek si ich pustí, keď má čas. Ich popularita sa dá exaktne zmerať. Navyše, zoberme si príklady iných webov, ktoré sa venujú spravodajstvu - Sme, Denník N, Aktuality - všetci šli týmto smerom. U vás je to akoby iný pohľad na to isté. Pritom aj v podcastoch je veľa možností robiť to lepšie alebo inak.
Také úvahy sme mali. Podcasty začali pribúdať ako huby po daždi, ostatní boli rýchlejší, preto sme sa rozhodli ísť inou formou a ten živý kontakt s poslucháčom za nás nič iné nenahradí. Navyše nie je tajomstvo, že niektorí z nás už v čase, keď sme mali len spravodajstvo na webe, mali skúsenosti s rozhlasom. Keď však niekto pričuchne k rádiu, je to láska na celý život a aj preto nás to k rádiu ťahalo. Rádio sme spustili na 6. výročie Dobrých novín a postupne sme ho vylaďovali, neskôr sme spustili celodenné moderované vysielanie. Dnes vysielame 10 hodín denne živého moderovaného vysielania.
To je neštandardné. Lebo pokusov o internetové moderované rádio už bolo veľa a všetko stroskotalo logicky na peniazoch. Náklady na ľudí nepustia a príjem nestačí, ak to niekto robí len ako rádio, nemá na to naviazané ďalšie veci. Pokiaľ sa vysiela terestriálne, tak do toho vstupujú ďalšie vysoké náklady na šírenie signálu. Teraz už viete, koľko vás stoja ľudia, výroba programu. Ak by ste dostali celú sieť, ktorú žiadate, pribudnú tieto náklady, s tým ale asi počítate... Uvažovali ste nad touto cestou, teda nad vysielaním v éteri od úplného začiatku?
Nedá sa to tak povedať. Spustili sme to ako experiment, stanovili sme si nejaké ciele, ktoré sú merateľné číslami a povedali sme si, že keď tieto ciele dosiahneme, tak sa zamyslíme nad tým, že čo ďalej. Možnosti boli dve - buď rozvíjať Dobré rádio ako internetové rádio, čo v praxi znamená viac propagovať, viac investovať do programu, alebo sa vydáme tou cestou, že spustíme terestriálne vysielanie. Tie čísla z hľadiska počúvanosti sme dosiahli a nastal moment, keď sme sa museli rozhodnúť, že čo ďalej. Do toho vstúpila korona, keď sa správy v médiách zamerali na pandémiu a hrozivé čísla. Dopyt po pozitívnych správach strašne silnie.
Chápem, kam smerujete. Rozumiem i tomu, že vašou konkurenčnou výhodou sú pozitívne správy, len tento dopyt je v priamom rozpore s tým, že práve v období pandémie sa mnohé médiá trápia. Mnohé firmy sú radi, že vôbec prežijú toto turbulentné obdobie a prvé, čo škrtajú z výdavkov, sú náklady na reklamu. Dopyt od publika môže byť, no to, čo by to malo uživiť, vysychá. Nie je to v rozpore s týmito expanznými plánmi?
Ak by sme spúšťali úplne nový projekt, tak by to bolo na mieste, lebo by sme museli bojovať na dvoch frontoch a okrem inzerentov by sme museli presvedčiť aj poslucháčov. Hovoríme tu už však o existujúcom, nazvem to mediálnom dome, máme existujúcich klientov, ktorí za peniaze, čo investujú do reklamy, vyžadujú väčšiu efektivitu, lepší zásah a dnes sa nás na ten terestriál pýtajú aj klienti.
Keď si však zoberieme konkurenciu v podobe mediálnych domov, ktoré sa orientujú na internet, tak tam naozaj to rozširovanie smeruje k novým médiám - skupovanie, či spúšťanie ďalších webov, podcasty, videá. Vy sa na to rozširovanie pozeráte úplne inak, spustením tradičného média, ktoré má svoje náklady, tie nepustia. Nemôže to byť niečo, čo vám bude do budúcnosti spôsobovať problémy a vyťahovať peniaze z vrecka, ktoré zarobíte online? Prevádzkovať terestriálne rádio nie je lacná vec a keď to poviem ešte inak, tak Dobré noviny máte tiež len online a nevydávate ich v tlačenej forme... Nebude to rádio príťaž?
Nešli by sme do toho, ak by sme to nemali prepočítané. Väčšinu nákladov už dnes aj tak platíme. Máme štúdiá, ľudia reálne vysielajú... Sú tu samozrejme vysielače, ktoré do toho vstupujú, čo bude znamenať nejakú investíciu navyše, ktorá bude veľká, no za osem rokov podnikania v mediálnom biznise sme si nejaké rezervy na rozvoj urobili a vieme to zvládnuť. Pričom tá prevádzka je do značnej miery už dnes zaplatená.
Realisticky si ale zoberme, že na tomto trhu zarába tak Rádio Expres, Fun Rádio osciluje niekde okolo nuly a mnoho staníc pre svojich majiteľov vyrába akurát tak stratu, ktorú musia hradiť z iných aktivít. Vízia pri rádiách pritom nie je, že trh bude rásť, skôr naopak. Ak tomu správne rozumiem, pozeráte sa na to opačne ako tí, čo robia rádio ako hlavný biznis, teda chcete mať hlavný biznis online a rádio mať ako sekundárny pre inzerentov, kde ten zisk ako u samostatnej jednotky nebude prvoradý...
Tak sa dá na to pozerať. Okrem toho máme tu štúdiá, ktoré tiež generujú nejaké peniaze. Nakoniec sa málo vie o tom, že veľa slovenských podcastov sa nahráva u nás, štúdiá sa prenajímajú. Tam tiež vidíme svoje pôsobenie. Ak si otvoríme myseľ, tak nájdeme veľa možností pre financovanie toho média. Navyše treba pripomenúť, a tie dáta sú verejné, patríme medzi významných hráčov v slovenskom online a tých peňazí tu prichádza nepomerne viac, ako možno do nejakých menších webov.
Ak by ste to dostali, kedy by ste sa objavili v éteri?
Všetko bude závisieť od toho, že koľko a aké frekvencie by sme dostali. Ak by sme dostali všetky, tak chvíľu bude trvať, než tú sieť vybudujeme, no začať by sme chceli čo najskôr, lebo po technickej stránke sme pripravení.
Spúšťali by ste to naraz, či postupne?
Idea je spustiť to naraz aby k tomu mohla prísť aj nejaká kampaň.
A orientačný časový plán, predpokladám, že i na vypočutí sa vás to budú pýtať.
Tak skoro, ako to pôjde. 19. novembra, keď budeme poznať výsledky, tak začneme na tom pracovať.
Prečo by mala licenčná rada uprednostniť váš projekt? Záujem je veľký, keď si odmyslíme lokálne projekty, je tam Rádio Mária, ktoré o tú sieť malo záujem už v minulosti, potom Rádio Energy...
Chceme priniesť niečo nové, čo tu ešte v éteri nie je. Koncept výhradne pozitívneho spravodajstva je overený, už sme 8 rokov na internete a máme s ním dobré skúsenosti a teraz o to viac, že sme v pandemickom období, keď sú pozitívne správy vyslovene potrebné. Dopyt zo strany verejnosti je vidieť a toto považujeme za kľúčový dôvod. Tento náš formát pozitívneho spravodajstva nikto z rádií ešte ani nevyskúšal.
Ako vnímate svoju aktuálnu počúvanosť a aká je?
Pohybujeme sa, a už sme to v minulosti aj verejne komunikovali, medzi 12 000 - 15 000 poslucháčov mesačne, čo je dobrý výsledok za dva a pol roka práce na internetové rádio. Treba si uvedomiť, že sme tomu nerobili nejakú veľkú kampaň. Ak by sme to porovnávali s klasickým terestriálnym rádiom, je to zanedbateľné číslo, no na ňom vidíme, že ten potenciál tam je.
Keď pôjdete do éteru, budete sa ten program meniť? Predsa iné nároky sú na internetové rádio, je niečo iné vysielať na klasických frekvenciách.
Chceme posilniť víkendový program a prekopať večerné vysielanie. Už teraz vysielame 10 hodín moderovaného vysielania denne, čo je aj na internetové rádio veľa. Väčšina rádií len na internete sú buď len samohrajky, alebo toho hovoreného slova majú málo. Uvedomujeme si to, že vysielať na internete a v terestriáli sú dve rôzne veci a že treba sa s tým hovoreným slovom pohrať viac, vo večernom čase možno trochu zaexperimentovať, pridať viac ďalších hlasov, investovať aj do obalu... V nedeľu chceme napríklad vysielať rozprávky pre deti.
To je ale taká verejnoprávna aktivita...
Je to taká verejnoprávna aktivita, no celé to, čo robíme, teda starať sa o psychohygienu národa pozitívnymi správami, je do značnej miery verejnoprávna úloha. K tým rozprávkam ešte musím povedať, že by sme mali mať pôvodné vlastné rozprávky, ktoré pre nás herci načítajú, tu sa budú vyrábať. Nie sú to teda už nahraté rozprávky z nejakej databázy.
Znie to ale dosť neekonomicky. Je to chválitebná aktivita, no je za tým vôbec nejaký biznis?
Tak záleží od toho akú máte cieľovú skupinu...
A aká bude vo finále? Teraz je to orientované na takú strednú až staršiu generáciu.
90-te roky sú naše hlavné hudobné zameranie, aj keď hráme hity od 80. rokov po súčasnosť. Preto je našou súčasťou aj Mirec, ktorý je z tohto obdobia poslucháčmi evidovaný a tu sa rysuje naša hlavná cieľová skupina. Sú to ľudia, ktorí v 90. rokoch boli buď dospievajúci alebo veľmi mladí. A to je dnes veľmi zaujímavá, bonitná cieľovka, pretože sú to ľudia, ktorí si buď zakladajú, alebo majú už rodiny, už si žijú svoj dospelácky život a robia tomu zodpovedajúce nákupné rozhodnutia. Tým pádom sú veľmi atraktívni aj z pohľadu inzerentov. Z hľadiska spotrebiteľského správania tá generácia tridsiatnikov a štyridsiatnikov je rozhodne to najzaujímavejšie. Preto aj tie rozprávky, lebo sú to ľudia, čo majú deti. Víkend nám umožňuje o trochu viac zaexperimentovať. Každý nový uchádzač o frekvencie, a u nás sa tak na to pozeráme, by mal priniesť niečo nové.
Teraz sa ťažko porovnáva s existujúcimi rádiami, no ak by ste boli v éteri, s relatívne slušným pokrytím, kde by ste chceli medzi nimi byť v rámci čísel?
Plán je dostať sa na do troch rokov na úroveň 200 000 - 280 000 poslucháčov.
Je to reálne? To množstvo frekvencií, o ktoré žiadate, teda 21, znie na prvé počutie dobre, no väčšina z nich sú nízkovýkonné, ktoré ledva pokryjú nejaké konkrétne mesto, dokonca ani Bratislava nebude ideálne pokrytá.
Ženevské frekvencie, žiaľ, už nie sú žiadne k dispozícii a toto je to najlepšie, čo sa dnes dá získať. Keď sa pozriete na zoznam frekvencií, o ktoré žiadame, sú to hlavne veľké mestá. Ide nám hlavne o tú severnú trasu, keď idete z Bratislavy do Košíc, aby ste na čo najväčšom území vedeli počas cesty počúvať Dobré rádio.
Takže preto napríklad nechcete Banskú Bystricu alebo Zvolen. To sú dosť veľké mestá...
Áno, nie sme dobrodruhovia, uvedomujeme si finančnú náročnosť celého projektu, a preto žiadame o frekvencie, ktoré nám, ako celok pri štarte dávajú zmysel. Preto pri pokrytí tej severnej trasy Banská Bystrica, či Rimavská Sobota nedáva zmysel. To ale neznamená, že sa tam v budúcnosti nebudeme chcieť dostať. Je to však hudba budúcnosti, chceme aby sme k väčšiemu pokrytiu dospeli organicky, že to budeme vedieť zaplatiť, keď budeme vidieť záujem o naše vysielanie. Teraz to potrebujeme naštartovať, no tak, aby sme to aj reálne vedeli finančne zvládnuť.
Čo by sa stalo, ak by ste tie frekvencie nedostali? Pokračovali by ste v tom režime, čo máte teraz? Zmenilo by to vaše plány povedzme s rozvojom programu alebo by ste skúšali povedzme vstúpiť do éteru cez akvizíciu niekoho?
To je predčasné. Tak ani neuvažujeme. Sme sústredení na to, aby toto vyšlo.
Otázkou je, či to licenčná rada bude chcieť rozkúskovať a dá niektoré frekvencie povedzme nejakým lokálnym projektom, alebo sa na to bude pozerať ako na celok. Šli by ste do toho aj na povedzme 2-3 frekvenciách?
Ja držím palce všetkým, konkurencia len znásobuje tlak na to, aby sme pripravili dobré projekty. Nám to dáva zmysel ako celok.
Keď teraz odbočím od samotného výberového konania. Teraz ste online, neriešite kvóty na domácu hudbu, keď však budete v éteri, budú sa týkať aj vás. Ako sa pozeráte na ne?
Máme radi domácu hudbu. Aj keď sme doteraz boli len internetové rádio, muzikanti si k nám našli cestu a chodili na rozhovory.
Teraz ale netestujete nijakým spôsobom hudbu, ani to nakoniec nemá ekonomický zmysel pri internetovom rádiu. Problém s tým však majú rádiá v momente ak si otestujú hudobnú knižnicu a vidia reálny záujem. Možno tiež časom k tomu dospejete...
Áno, teraz nám to nedáva zmysel, od internetového rádia sa očakáva, že možno aj trochu zaexperimentuje. Aj rádiá, čo testujú, kvóty dodržiavajú, tak si myslím, že sa s tým budeme vedieť vysporiadať.
V minulosti existovalo Dobré rádio v Košiciach a Prešove a bolo v rukách iného prevádzkovateľa. Dohodli ste sa na použití značky?
Kúpili sme od neho ochrannú známku, dohodli sme sa.
Ďakujeme za rozhovor a držíme palce.
