Od bývalého vlastníka ste kúpili značku, obal a doménu pôvodného rockového rádia Anténa Rock. V prípade úspechu - vrátite do éteru i pôvodnú značku?
O definitívnom názve rádia ešte nie je rozhodnuté. Rádio Rock je náš pracovný názov, ktorý vystihuje náš zámer a formát, ktorý by sme radi spustili. O definitívnom názve sa rozhodneme, keď budeme úspešní. Nechcem predbiehať.
Prečo ste nešli napríklad cestou kúpy celého pôvodného rádia Anténa Rock? Je jasné, že ten projekt v pôvodnej podobe bol nezmyselný, ale dal sa možno zosekať a upraviť do niečoho, čo by bolo, nazvem to, viac rentabilné...
Rockové rádio nebolo nikdy súčasťou našich dlhodobých plánov. Zaujímali sme sa o akvizície dlhodobo a netajili sme sa tým, že máme záujem rozšíriť naše portfólio a privítali sme novelu zákona, ktorá nám to umožnila. Sústredili sme sa na rádiá a formáty, ktoré mali pre nás najväčší význam a zmysel z pohľadu cieľovej skupiny poslucháčov a zásahu krátkodobého i dlhodobého...
Predsa ste ale najprv rockové rádio nechceli kúpiť, tá možnosť bola, a teraz ho chcete postaviť opäť, na zelenej lúke.
Anténa Rock bola najslabším článkom v portfóliu Radio Services, a to aj v rámci počúvanosti, aj po ekonomickej stránke. Nemali sme preto záujem v tom čase o rockové rádio v tej podobe ako bolo.
A neboli sme jediní, kto nemal záujem, keďže rádio bolo následne vypnuté a frekvencie vrátené. Pravda ale je, že trh a poslucháči si rockové rádio v nejakej podobe stále pýtajú. A tu máme ako najväčšia skupina jasnú zodpovednosť. Kto iný by to mal urobiť? Našim cieľom nebude presvedčiť Radu, že sme najväčší uchádzač o tie frekvencie, lebo to Rada samozrejme vie, ale chceme ich presvedčiť, že sme najlepší.
Prečo práve na tej frekvenčnej sieti, o ktorú žiadate?
Museli sme zvážiť aj ekonomický zmysel celého projektu. Aj história Antény Rock ukázala, že to rádio s jeho cieľovkou nie je, minimálne na začiatku, schopné uživiť veľkú a drahú sieť frekvencií na celom území.
Teda vychádzali ste z regionálnych výsledkov MML-TGI a aj toho, kde viete na už existujúcich kótach jednoducho pripojiť ďalší okruh do rovnakých vysielacích antén?
Áno, aj to bol dôvod. Pre nás je ale priorita hlavné mesto, lebo žiadny vysielateľ so špecifickým hudobným formátom, ak ten projekt má mať zmysel, nemôže zo svojich úvah vynechať Bratislavu. Bez nej a ekonomicky silného západu by ten projekt nemal šancu prežiť.
Takže ten váš argument bude hlavne pestrosť, keďže v éteri hlavného mesta rockové rádio nie je. Kedysi bol Aligátor, Rocková republika, neskôr Anténa Rock a v časti stredného a západného Slovenska One Rock. Žiadne rockové rádio už nevysiela... Vaša požiadavka smerom k Rade teda bude jednoducho taká, že hlavné mesto bude podmienkou a ak by bola možnosť získať ostatné frekvencie, bez Bratislavy, nešli by ste do toho...
Nenazval by som to, že to bude našou podmienkou. To bude podmienkou toho, aby to rádio mohlo existovať. Nie sme vysielateľ, čo za každú cenu spustí čokoľvek, len aby sme mali ďalšie rádio v portfóliu. Nemôžeme si dovoliť spustiť niečo, čo povedzme o rok vypneme. Keď niečo spustíme, máme záväzok voči sebe, Rade i poslucháčom s ohľadom na dlhodobú udržateľnosť. Aj preto je Bratislava v žiadosti kľúčová. Ak spustiť rádio, tak nevyhnutnou podmienkou je získať frekvenciu tu, v Bratislave. Ďalšie frekvencie máme previazané aj technicky. O všetky frekvencie po Anténe Rock nežiadame, lebo uvažujeme zodpovedne.
Ak by ste frekvencie získali, kedy rádio spustíte?
Určite v zákonnej lehote. Prioritou bude spustiť ho čo najskôr. V dnešnej dobe, keď nie je isté nič - mali sme tu doteraz covid, vojna za hranicami - predlžujú sa dodávky akýchkoľvek technológií… Niektoré veci sú dnes ťažko predvídateľné.
Covid tu bol dva roky, teraz prišla neistota spôsobená vojnou za hranicami. Vieme, že v týchto časoch menší hráči ledva prežívajú. Čím si vysvetľujete, že je stále toľko záujemcov o pridelenie frekvencií? Samozrejme, kresťanské rádiá sú úplne iná kapitola i v rámci financovania.
Ja si myslím, že veľkú úlohu zohráva nadšenie pre rádio ako médium. S tým sa stotožňujem, lebo sám to nadšenie mám, a to aj po rokoch, čo robím v brandži. A tiež nekritický optimizmus, že iní to robili zle, ja predsa viem ako na to a mne sa to už podarí.
Aj ak by ste získali všetky frekvencie, o ktoré žiadate, stále to bude pokrytím regionálne rádio, no so špecifickým formátom. Nakoľko sa vám oplatí investovať do hovoreného slova? Koľko ho tam bude? To je celkom drahá položka v rámci mesačných nákladov.
Je to drahé. Chceme ale využiť výhody veľkej spoločnosti so silným zázemím. Technicky, ľudsky, know-how... Určite môžem povedať, že to nebude samohrajka, bude tam i hovorené slovo. V minulosti tu bolo niekoľko rockových rádií, máme z čoho čerpať v rámci ľudských zdrojov.
Aký vidíte potenciál pri tom regionálnom modeli rockového rádia?
Pracujeme interne s číslami, preto do toho ideme. Jednak sú tu už nejaké historické čísla Antény Rock, no zároveň platí, že nechceme priniesť presne to, čo tu už bolo, ale našou snahou je to rockové rádio oproti pôvodnej Anténe Rock vylepšiť po všetkých stránkach, čo by malo priniesť i lepšie výsledky na pokrytom území.
Máte i plán B, keď to nevyjde a ostane tu priestor pre rockové rádio nevyplnený?
V tejto chvíli tak neuvažujeme. Sme presvedčení, že tie frekvencie dostaneme. Pripravili sme veľmi kvalitný projekt, ktorý si dokážeme obhájiť číslami. Ten má jasné benefity pre éter, poslucháčov, a to sú fakty. Momentálne, aj napriek tomu, že minimálne čo sa týka Bratislavy, je na frekvencie pretlak záujemcov, myslíme si, že ten náš projekt je jednoznačným prínosom a tak v tejto chvíli ani s inou alternatívou nepočítame.
A ak predsa? Nešli by ste cestou len internetového tematického streamu?
Je to samozrejme možnosť, že to nevyjde, ale bola by to škoda pre slovenský éter, poslucháčov i muzikantov. Internetové rádio v dnešnej dobe nedokáže osloviť poslucháčov tak ako stanica vysielajúca terestriálne. Náhrada by to určite nebola. U nás rockové rádio jednoznačne chýba, sme vzácnou výnimkou keď sa pozrieme na iné krajiny. Pritom je tu publikum, ktoré obľubuje rockovú hudbu. Chceme túto anomáliu napraviť. Zvýši sa tým pestrosť a zníži unifikovanosť ponuky slovenských rádií.
Vidíte tu ešte potenciál pre nejaký ďalší formát?
Keby sme ho videli, tak to nemôžem prezradiť. Koncentrujeme sa na najbližší krok, a to je teraz toto rockové rádio. Je našou najvyššou prioritou. V tejto chvíli ale môžem povedať, že nič ďalšie v blízkom čase určite neplánujeme.
Ako ste na tom s celkovým formátovaním ostatných staníc, ktoré ste nedávno kúpili?
Pracujeme na tom, je to proces. Interne máme definované termíny, v ktorých chceme ciele, ktoré sú tiež presne definované, splniť. Pre každú z našich značiek sú tie ciele a termíny iné. Toto samozrejme ešte nie je konečný stav nášho portfólia. Pracujeme s mapovacími štúdiami, niektoré veci potrebujú svoj čas.
Inak sa s tými rádiami bude pracovať, keď ich tu budete mať pod jednou strechou. Štúdiá už máte tesne pred dokončením...
To je jeden z tých momentov. Niektoré sú viditeľnejšie z vonka, niektoré sú menej viditeľné. To sťahovanie je dôležité aj pre spoluprácu medzi jednotlivými rádiami, aj pre naše fungovanie ako celku.
Ako to máte teraz nastavené v rámci personálnej štruktúry po začlenení nových staníc?
Keď sa bavíme o programe, ktorý je samozrejme najväčšou časťou našej firmy, tak Bauer Media Audio Slovakia má jedného programového riaditeľa, ktorý zodpovedá za všetky značky v portfóliu a ktorému reportujú - skupinový hudobný šéf, skupinový šéf spravodajstva a okrem toho má každé rádio svojho šéfproducenta a potom už sú ľudia, ktorí robia pre konkrétne značky.
Expres už bol zabývaný v tom svojom formáte. Teraz keď pod vás spadli ďalšie dve stanice, možno príde tretia, tak to musí byť celkom výzva toto obdobie.
Nie je to výzva len pre mňa, ale pre nás všetkých, ktorí sme boli súčasťou Rádia Expres predtým, ako sme sa stali skupinou rozhlasových staníc. Všetci sme si museli na tú zmenu zvyknúť, bolo to predtým, samozrejme, pohodlnejšie, no v tejto chvíli sú pred nami výzvy, na ktoré sa všetci tešíme.
Mnohí už teraz, pri trojici staníc krútia hlavami, že ste príliš veľkí v rámci zásahu, podielu na trhu, keď sa zoberú do úvahy všetky stanice i v rámci tržieb.
Ten argument konkurencie poznáme. To je taký trest za úspech. Sila Bauer Media nie je našou nevýhodou, ale výhodou. Bez tej sily by sme nemohli seriózne uvažovať o spustení rockového rádia. Takže ten náš úspech nie je naša nevýhoda, aj keď by to tam asi iní chceli otočiť, ale je to našou výhodou, a zároveň nevyhnutným predpokladom toho, že slovenský éter získa rockové rádio. Bez nás ho nebude mať, aspoň teraz to platí vo vzťahu k najbližšiemu vypočutiu. Čo sa veľkosti týka, zákon nepozná maximálnu veľkosť rozhlasového vysielateľa, zásah. Dominantnosť sa posudzuje pri zásahu v rámci mediamixu, nie pri jednom type média. Teraz, ako Bauer máme z celého mediálneho trhu možno 3%? Nedá sa rádio vytrhnúť z kontextu a povedať, že v rámci tohto mediatypu ste príliš veľkí… Ktorí ľudia dnes počúvajú len rádio? Veď je tu televízia, internet a stránky, a nielen slovenské, pozeráme streamovacie služby… Je to len dielik zo skladačky, navyše rádio ako celok jej nedominuje. Dnes z praxe vidno, že investovať a rozvíjať, nie iba prežívať, môže už len niekto dostatočne silný.
Pre Rádio Jemné žiadate o u nás najsilnejšiu, 100kW frekvenciu na Suchej hore. Nežiada o ňu nik iný. Tých 10kW, na ktorej Jemné vysielajú dnes, nebudete po vrátení chcieť pre iný okruh? Napríklad pre rockové rádio?
Frekvenciu Jemných v lokalite vrátime a dáme ju k dispozícii komukoľvek inému, ak uspejeme. Tam sledujeme len vyslovene technické zlepšenie pokrytia, keď je tu taká možnosť.
U Jemných je zároveň stále jasné, že má ďaleko od finálnej podoby stanice, kde by mala byť. Logicky, vekovo nad Expresom s moderátormi vo veku cieľovej skupiny, aby žili podobným životom a záujmami ako cieľovka atď. Tam bude zaujímavé sledovať, ako sa stanica pobije s Vlnou, ktorá je u konkurenčnej skupiny...
Rádio Jemné má z našich rádií asi najväčší potenciál. Je najviac podceňované a poddimenzované. Bude to férový konkurenčný boj, ale tešíme sa na to, vidíme ten cieľ, za ktorým ideme. Navyše ten nebude benefitom len pre nás, ako Bauer, ale pre slovenský éter ako taký.
V poslednej dobe dávate do popredia aj podcastový agregátor podmaz.sk. Aké máte plány v tejto oblasti?
Bauer Media Audio nie je len rozhlasový vysielateľ. Vyrábame obsah aj do online priestoru. Máme agregátor podcastov tretích strán - podmaz.sk a máme aj vlastné podcastové portfólio, ktoré plánujeme rozširovať a investovať doň.
Aj napriek tomu, že sme malá krajina, kde to naráža na limity možného zásahu?
Nám to napriek tomu dáva zmysel. Z nášho pohľadu to nie je rádio vs. podcasty alebo rádio vs. streaming. Tieto platformy sa navzájom dopĺňajú. Ľudia, ktorí prijímajú obsah, pre nich nie je dôležité v akej forme to k nim prišlo. Zdroj nie je až taký podstatný. Keďže sme producenti obsahu, ktorý chceme ponúkať poslucháčom, tak chceme využiť všetky možné spôsoby a cesty ako ho poslucháčom doručiť. Tým majoritným je pre nás stále rádio.
Takže aj ponuka už vyrobených relácií v niektorom z rádií vo forme podcastu pre neskoršie vypočutie...
Áno, aj. Tie podcasty delíme na dve kategórie - v podcastoch ponúkame obsah z nášho vysielania, a zároveň produkujeme podcasty exkluzívne pre podcastové portfólio. Neprichádzajú teda spôsobom from broadcast to podcast ale skôr from podcast to broadcast. U nás sa to vzájomne dopĺňa. V prípade autorských podcastov máme výhodu, že ich máme kde promovať. Zároveň si však uvedomujeme, že rádio a podcast nie je to isté. Sú to dva rôzne svety, a tak k tomu aj pristupujeme. Pravidlá, ktoré platia v rádiu sa nedajú aplikovať s rovnakým úspechom na podcasty. Tie nemôžu byť zrkadlom rádia, lebo potom, až na výnimky nemusia byť úspešné.
Kedy je pre vás podcast úspešný?
Z obchodného hľadiska ten zásadný rozdiel medzi rádiom a podcastom je v zásahu, pri ktorom môžeme produkt považovať za efektívny. Keď rádio počúva 100 000 ľudí, tak to nie je úspech. Ekonomicky sa to nedá zúročiť. V podcaste 100 000 vypočutí je ohromný úspech.
Ale nie je to iba o počte poslucháčov. Rádio a podcast sa snažia zaujať publikum aj klientov iným spôsobom.
Je jasné, že tam je priestor robiť podcasty na témy, ktoré sú veľmi úzko zamerané, nájdu si svoju vernú cieľovku, možno aj inzerentov, lebo triafajú presne, čo sa nedá pri univerzálnom širokom hovorenom slove v rádiu. Podcasty nemajú ďalšie náklady na šírenie, vedia v tom priestore aktívne byť aktuálne a zaujať aj, keď sa netýkajú vyslovene aktuálnych tém, dlhší čas.
Ono to platí aj opačne, keď sa na podcaste snažíte zaujať nejakou mainstreamovou témou pre široké publikum, tiež to nefunguje. Podcast musí osobne osloviť toho človeka, aby si to pustil a musí ísť o krok ďalej ako obsah, ktorý konzumujú poslucháči v rádiu.
